Michal-léčba Belgie 4

5. 6. 2013

Pre tých, ktorých ešte zaujíma môj príbeh, tu mám krátke pokračovanie. Naposledy som bol v Bruseli zhruba pred rokom a nateraz som sa rozhodol, že do Bruselu v najbližšej dobe nepôjdem. S bruselskými službami som bol viac menej spokojný, avšak po zvážení všetkých okolností som sa rozhodol prinajmenšom pre určitú pauzu. Hlavný problém vidím v tom, že by sa tam malo chodiť aspoň 2-3 krát do roka (ideálne každé 3 mesiace), čo je však veľmi fyzicky a finančne náročné. Možno ak by som cesty absolvoval lietadlom, tak by sa to ešte dalo, ale keďže ma občas chytajú stavy, že si musím v priebehu pol hodiny okamžite ľahnúť, tak som si tam lietadlom netrúfal ísť a chodili sme vlastne autom – cca 1 200 km len cesta tam. Takto sa to dá tahať možno rok, dva, ale viac nie.

Čo sa týka môjho stavu, tak by som ho momentálne charakterizoval ako stabilizovaný. Pracujem denne 2-3 hodiny, som denne schopný ísť na hodinovú prechádzku a snažím sa užívať si aj sociálny život v rámci možností – kino, posedenie s kamarátmi, malé prechádzky v prírode. Musím si však dávať pozor, aby som sa nepreceňoval lebo potom musím na niekoľko dní zvoľniť. Čo mi dosť pomohlo, že som sa prakticky zbavil stavov malátnosti a častej srdcovej slabosti (myslím, že to definujú ako POTS alebo ortostatická intolerancia), ktoré som mával predtým možno každý druhý deň. Ono keď je človek totálne vyčerpaný a do toho ešte aj malátny a má pocit, že mu za chvíľu zastane srdce, tak to ešte celkovú vyčerpanosť samozrejme zhoršuje. Môj stav sa aj naďalej veľmi pomaly zlepšuje a snáď to bude pokračovať aj naďalej.

Predtým, ako som prišiel prvý krát do Bruselu, tak som prakticky preležal celý deň okrem jednej 10 -20 minútovej prechádzky a vydržal som sedieť za počítačom možno hodinu. Určite by ste radi počuli, že za tým je bruselská liečba, ale toto nedokážem potvrdiť. Možno by sa môj stav pomaly zlepšoval aj bez nej, kto vie? Asi som Vás týmto tvrdením nepotešil, bolo by odo mňa ale nefér tvrdiť, že za všetkým zlepšením je Brusel, keďže to nemám podložené ani výsledkami. Čo mi ale určite pomohlo, že v Bruseli mi odhalili množstvo potravinových alergií, navrhli potraviny, ktoré by som mal zo stravy vylúčiť. Prakticky už za 2-3 dni, ako som dodržiaval stanovenú diétu sa môj stav zlepšil. Možno si niekto povie, že je to banalita, ale prečo nikto niečo takéto nenavrhol na Slovensku – a to som pochodil množstvo lekárov a poukazoval na moje žalúdočné problémy. Ostatnú antibiotickú a antivirotickú liečbu neviem posúdiť . Ono tá antibiotická liečba je možno radikálna vzhľadom na množstvo antibiotík, ale keď som to tu konzultoval s jedným lekárom, tak ten mi hovoril, že my si musíme uvedomiť, že sme vážne chorí a to si často vyžaduje aj takúto liečbu. Samozrejme, každý si musí zvážiť tieto riziká sám – u mňa to ale hralo tiež určitú rolu, prečo som sa nateraz rozhodol prerušiť Brusel, pretože po zhruba ročnej pauze mi doktor predpísal ďalšie kolá antibiotík (viem ale, že niektorí pacienti ho požiadali, že chcú skúsiť liečbu bez antibiotík a vtedy ich nepredpisoval). Na záver by som to zhrnul asi tak, že si s Bruselom dávam pauzu. To, že som ale vyskúšal danú liečbu, hodnotím pozitívne. Môj stav sa zlepšil, aj keď nemám predstavu, akým množstvom k tomu prispel Brusel. Myslím si, že je to nereálne tam chodiť pravidelne dlhodobo.

Dúfam, že som Vám aspoň trochu pomohol a prajem hlavne veľa zdravia.

Michal

Vydáno dne 16. 09. 2013