Michal-léčba Belgie 3

Koncom apríla 2010 som opäť navštívil profesora de Meirlera v Bruseli, kde som sa podrobil kontrolným vyšetreniam. Niektoré hodnoty sa zlepšili, niektoré mám stále mimo normy – myslím hlavne tie črevné baktérie a priepustnosť čreva. Netrúfam si to tu ale veľmi rozpisovať. Profesor mi ale hovoril, že sa to lepší, ale že to nie je ešte v poriadku.

Dôležité sú ale aj moje subjektívne pocity. Subjektívne sa cítim zase lepšie a dokonca som začal pravidelne niekoľko hodín denne pracovať – našťastie môžem vykonávať prácu doma na počítači, čo mi najviac vyhovuje. Pokiaľ nemám nejaký vyslovene zlý deň, tak zvládnem 1,5 hodinovú prechádzku. Mohol by som už možno aj viac, ale rozhodol som sa, že pôjdem skôr cestou pomalého pridávania si a keďže trochu aj pracujem, bolo by toho možno naraz príliš veľa. Čo sa oproti môjmu poslednému článku hlavne zlepšilo, tak to sú pocity srdcovej slabosti, malátnosti, ktoré som predtým mával často, aj keď som bol v kľude. Tieto srdcové slabosti v kľude mávam už len zriedkavo a aj pri fyzickej námahe je to o dosť lepšie. Ostávajú ešte vyššie tepové frekvencie, ale aj to sa pomaly lepší. Pozoroval som aj jeden zaujímavý jav s antivirotikom Nexavir. Zhruba 2 mesiace (začiatkom roka) ho nebolo možné zohnať a moje problémy so srdcovou slabosťou sa trocha zhoršili. Potom som si ho opäť kúpil a v priebehu niekoľkých dní tieto slabosti, ako som už písal, takmer vymizli. Takže možno na tých antivirotikách bude niečo pozitívne, keďže mnoho ľudí malo dobré skúsenosti po liečbe určitými antivirotikami.

Ak nič nerobím, tak únavu už takmer nepociťujem, ešte sa ale rýchlejšie unavím pri fyzickej aktivite. Žalúdočné problémy sa už tiež vylepšili – bolesti už mávam len zriedka, akurát na toaletu chodím častejšie.

Celkovo by som to zhodnotil tak, že môj stav sa veľmi pomaly zlepšuje. Keďže už sa cítim lepšie a môj stav mi dovoľuje robiť relatívne viacej vecí, je často aj moja chyba, že sa cítim unavenejší – musím byť viacej trpezlivý. Čítal som pár článkov o ľuďoch, ktorí sa z CFS dostali a hovorili, že je veľmi dôležité sa neprepínať, aj keď sa už človek cíti lepšie, pretože sa potom liečba spomaľuje, resp. sa človek vždy vráti o krok spať a najmä v našom stave je potom dostať sa na predchádzajúcu úroveň veľmi zdlůhavé. Takže som sa rozhodol napredovať pomaly. Dúfam, že to takto bude pokračovať aj naďalej a že Vás budem môcť aj nabudúce informovať o pozitívnych výsledkoch.

Takže toto je moje laického zhrnutie doterajšej liečby. Neviem, čo by som mohol ešte napísať, ak by Vás ešte niečo zaujímalo, na Vaše otázky odpoviem cez diskusiu (přes komentáře pod článkem, pozn. red.).

Držte sa
Mišo

Vydáno dne 20. 07. 2010